Otázka chamtivosti možno nepatrí len na menších podnikateľov, ale aj na bežných ľudí. Možno sú rovnako chamtiví, ale na nich to nie je tak poznať, pretože nie sú zodpovední za vyplácanie výplat pre nejakých zamestnancov alebo niečo podobné. Na podnikateľoch to totiž viac vidno. Hlavne, keď sa človek dostane do ich blízkosti a nejaký čas tam zotrvá.

Pracovali ste už u nejakého menšieho, či trochu väčšieho súkromníka? Tak potom zhruba viete, o čom hovorím.
Najlepší sú tí podnikatelia, ktorí sa snažia akože každému pomáhať a presviedčajú vás, že to robia len a len pre vás a nie pre seba. Že sú celému svetu nápomocní a bez nich by sa snáď ani netočila zem, takí sú potrební. Otázka však znela, prečo sú takí chamtiví? Pretože prišli k veľkým peniazom a boja sa, že o ne prídu? Alebo nechcú nikomu dať z tých peňazí a hľadajú každú možnú dieru v zákone, aby sa nabalili ešte viac? Alebo preto, že nevedia oddeliť firemné peniaze od tých súkromných?

Tak, či ona, väčšina z nich sú riadni špekulanti. Každý myslí len na svoj základný cieľ – ako sa nabaliť – ako, čo najviac zarobiť, získať najväčší zisk. Nehľadia na ľudí, ale na to, že oni chcú mať stále viac a viac. Ľudia nech si zarábajú, koľko chcú, hlavne, že oni budú mať dosť. Pre seba. Na svoju rodinu. Na svoje potreby.
Donedávna títo menší podnikatelia boli takí prefíkaní, že svojich zamestnancov zamestnávali len na dohody, hoci u nich pracovali celé dni. Každý to vedel, ale nikto s tým nič nerobil. Až potom štát zakročil a zrušil dohody. Tak títo podnikatelia museli dať svojim zamestnancom riadne zmluvy. Ale aj tak to väčšinou skončilo zmluvami na pár hodín mesačne, aby platili čo najmenšie odvody za svojich zamestnancov a výplatu im mohli vyplácať do ruky. Tak ako vždy. Len svoje zisky. Nezaujíma ich, že daný človek bude mať mizerný dôchodok alebo takmer žiadnu podporu. Zaujímajú sa len o seba a o svoje zisky. Slováci…