Niekedy sa sama seba pýtam, či existujú krásne ženy len preto aby u nás vzbudzovali pocit menejcennosti. Sú také „dokonalé“ a my sa pri nich cítime také malé a potopené. Pritom to vôbec nie je v nás a je dosť pravdepodobné, že pre inú ženu sme zase my tie dokonalé. Čím to je, že nás dokáže krása jednej ženy tak potopiť a zlomiť? Sme naozaj tak zamerané na druhých, že si nevšímame krásu seba?

Nechcem pôsobiť nijako namyslene, no už aj mne sa stalo, že mi niekto závidel niečo na mojom vzhľade. Dokonca som za to bola vyčleňovaná z kolektívu dievčat. Sme naozaj také zlé, že kvôli kráse niekoho urážame alebo dokonca vylúčime z kolektívu? Ja osobne sa krásnou vôbec necítim. Cítim sa prirodzene a som sama sebou. Niekedy vstanem a myslím si, že vyzerám ako to najškaredšie dievča na svete. Inokedy zase vstanem a neviem sa na seba vynadívať. Závisí to veľmi od toho ako sa cítim vnútorne.

Verte mi, že ak ste skutočne šťastné a spokojné cítite sa aj krásne navonok. Potom už nepociťujete žiadne pocity menejcennosti. Každá z nás má svoj ideál krásy a ja ho mám samozrejme tiež. Snažím sa o seba starať a stále vylepšovať niektoré nedokonalosti alebo nedostatky. Napríklad pravidelne navštevujem fitnes centrum a snažím sa stravovať vyvážene. Nie tak, že si odopieram nezdravé veci a jem iba to zdravé. Snažím sa počúvať svoje telo. To mi najlepšie povie, čo potrebujem a kedy som to už z nezdravými vecami prehnala a necítim sa dobre.

Každopádne mali by ste myslieť na to, že aj tá krásna žena ktorej tak veľmi závidíte môže pociťovať menejcennosť. Práve tie najkrajšie ženy majú veľmi nízke sebavedomie. Mnohokrát modelky hovoria o tom ako sa im v detstve posmievali za ich výšku. Pritom na móle z nich nespustíme zrak. Často si o sebe myslia, že sú veľmi chudé a nepríťažlivé. Je to totiž problém takmer každej ženy. Vždy si nájdeme niečo, čo sa nám na nás nepáči.