• V tomto článku by som rád stručne zrekapituloval, čoho sme boli svedkami posledných MS v hokeji 2017.
Tentokrát nám vzrušujúci hokejový zážitok priniesli štadióny v Nemecku a vo Francúzsku. Skutočne ťažko povedať, ktorý z týchto štadiónov priniesol zaujímavejšie a dramatickejšie zápasy. Zhodnime sa teda na kompromise, že obidve hosťujúce zeme nám priniesli skvelé hokejové zážitky plné zvratov, prekvapení, gólov, obranných i brankárskych zákrokov.

Aby sme boli viac v obraze, navštívme prehľadne spísanú štruktúru posledných MS:

Samozrejme, v prvom rade som fandil mužstvu Slovenska, kedy ma prekvapil dosť vlažný štart a to iba tesná výhra nad Talianskom, našim prvým súperom. Pri všetkej úcte, Taliansko sa radí medzi hokejové mužstvá, od ktorých sa neočakáva významnejší úspech. Lenže po následujúcich zápasoch som pochopil, že doba, kedy sme pravidelne očakali minimálne bronzovú medailu, je žiaľ preč. Chce to teda ešte čas, no asi sa musíme zmieriť s týmto obdobím a faktom, že doba Petra Bondru, Žiga Pálffyho, Jozefa Stümpela,… je preč a musíme si vychovať ďalšie generácie. Veľká nádej, pravidelný reprezentant a pojem i v samotnej NHL je zatiaľ Tomáš Tatar. V tomto prípade musím spomenúť i obrancu Andreja Sekeru. Samozrejme i dvoch Mariánov. Hossa a Gáborík, no z ich štartom na MS to býva vždy otázne kvôli nabytému programu ich tímov v NHL. Podobné je to i so slovenskými brankármi NHL, Jaroslavom Halákom a Petrom Budajom. Ich mená hrdo reprezentajú našu zem v bránkach zámorských tímov, no štart na MS býva takisto vždy otázny.

Skrátka zamestnávateľ, zázemie, plat a kariéra sú v Amerika a Kanade. Teda oficiálne vlastne už ani nie sú slovákmi a svojim odchodom na MS by mohli vlastníkov kanadsko amerických tímov dosť nahnevať, pričom by to mohlo pokaziť ich sľubnú kariéru. A samozrejme sú tu tie zranenia a vyčerpanosť, ktoré so sebou liga NHL prináša.